3.4. Nepriama Eulerova metóda#
Je nazývaná tiež ako implicitná Eulerova metóda. Priama Eulerova metóda má niekoľko nevýhod, ktoré ju robia nevhodnou pre niektoré aplikácie. Jednou z týchto nevýhod je, že môže byť nestabilná, čo znamená, že numerické riešenie môže divergovať v čase. Tento problém je často spôsobený veľkým krokom \(h\) v porovnaní s časovými konštantami systému. Eulerova nepriama metóda teda oproti Eulerovej priamej metóde nemá problém so stabilitou konvergencie.
3.4.1. Odvodenie aproximáciou#
Postupujeme podobne ako pri priamej Eulerovej metóde. Upravíme limitu definície derivácie
Limitu \(h \rightarrow 0\) nahradíme malým diskrétnym krokom \(h = \Delta t\), potom dostane
Teraz môžeme aproximovať diferenciálnu rovnicu (3.24) diferenčnou rovnicou
Úpravami dostaneme tvar diferenčnej rovnice
Pre čas \(t+h\) dostaneme tvar rovnice
To je presne jeden krok nepriamej Eulerovej metódy. Ak zavedieme značenie \(t_{n+1} = t_n+h\) a \(x_n = x(t_n)\), potom dostaneme rovnicu nepriamej Eulerovej metódy ako
Tu môžeme vidieť rozdiel v člene priamej metódy \(f(t_n, x_n)\) oproti členu v nepriamej metóde \(f(t_{n+1}, x_{n+1})\). Táto metóda je implicitná, nová hodnota \(x_{n+1}\) vystupuje na oboch stranách rovnice, preto musíme riešiť algebrickú rovnicu pre neznámu \(x_{n+1}\).
Pre nelineárne systémy je potrebné použiť jednu z iteračných numerických metód pre nájdenie koreňov funkcie napr. Newton-Raphsonovu metódu.
V rámci tejto problematiky sa budeme zaoberať analýzou lineárnych obvodov (systémov) t. j. nelineárne prvky ako dióda a tranzistor nahradíme ich lineárnym ekvivalentom. Preto nám bude stačiť vhodná úprava rovnice tak, aby sme dostali člen \(x_{n+1}\) len na jednej strane rovnice.
Môžeme si to ukázať na nasledujúcom príklade, kde pravá strana differencálne rovnice je \(f (t_{n+1}, \; x_{n+1}) = K \, x_{n+1}\). Potom